Proverbes créoles autour des animaux

• Tout bèf konnet pitjèt yo
• Bèf béké an kann bétjé
• Sé la pak ba bèf ka pasé
• Bèf pa janmen di savann mèsi
• Sé bèf sel ki sav konbien yenyen posé nan zié’y
• Bèf an fon pa konnet doulè bèf môn
• Sé pa an sel fwa bèf bizwoin latjé’y pou kouri dèyè mouch
• Sé pa selman an mwa mé bèf ni bizwoin latjé’y pou kouri dèyè mouch
• Latjé bèf di : « tan alé, tan vini »
• Pié bèf pè kaka bèf
• An bèf chapé an pawôl pé chapé
• koté bèf maré sé la i ka kaka

• Chat  pa la rat ka bay bal
• Chat konnet ki koté bab-li yé, i ka niché’y
• Lè chat ka maché granjou sé pa konsa i ka maché lannuit
• Chat chodé pè dlo fwèt
• Jwé épi chat ou ka trapé kout pat
• Ou pa ka achté chat dan sak

• Bien épi chien, mé kannari’w kouvè
• Chien Jano konnet Jano
• Sé Fot chien, si kabrit alé lachas
• Chien pa ka fè chat
• Sa ki manman chien ? Sé chien !
• Konplo nèg, sé konplo chien
• Chak chien ni met li
• Lè met chien pété, sé chien, yo ka mété dèwô
• Chien maré sé pou lapidé
• Tiré chik an pié chien, i ka mandé’w kous kouri
• Dèyè chien sé « chien », douvan chien sé « misié chien »
• Atantif kon an chien boutik
• Tout chien fô douvan lapôt met yo
• Lè chien pran medsin i ka pisé asou tout zèb
• Met ka koumandé chien, mé chien ka koumandé latjé’y
• Chien sel pa fô
• Sa ki jwé épi chien ka trapé pis
• La ki ni zo, ni chien

• Chik pa ka respekté pié gwo bétjé

• Sa ki ba’w konsèy achté chouval gro bouden pa ka édé’w swen’y
• Sa ki ba’w konsèy achté chouval blan pa ka édé’w fè zeb an tan lapli
• Bel lang ka ba chouval a krédi
• Rimed chouval tjwé bourik
• Man pa ka swen chouval pou ba ofisié monté’y
• Chouval an létjiri ka aprann vis
• Maladi ka vini a chouval, i ka pati a pié
• Pa gadé pié bourik pou ba’y chaj
• kout pié jiman pa ka fè tichouval mal
• Lè milat ka monté chouval i ka di nègrès pa manman’y
• Chouval ka rété létjiri, milè ka rété an savan

• Fonmi fol pa fol. sé présé i présé
• Fonmi chayé ravet
• Fonmi ki mô en siwo bien mô
• Lè ou fouré pié’w adan an nich fonmi ou pa sav kiles ki pitjé’w
• Pou an fonmi ou pa ka détwuit tout an nich

• Ou pa ka montré vié jako palé fwansé
• Jako an paradi ka kriyé bravo

• Milat ka bat, kabrit ka mô
• Fok pa filé kouto avan ou ni kabrit
• Kabrit ki pa malen pa gra
• Kabrit soté y soté, i tonbé anlè tab latjuizin-la

• kanna ni dlo pou benyen, i lé twouvé dlo pou najé
• Si ou gadé sa canna ka manjé ou pa kay manjé kanna
• Sa ki pa bon pou zwa pa bon pour kanna

• Ti kochon di : « manman pou ki sa djôl ou long kon sa ? » . Manman réponn : « tanto tanto ! »
• Pa fè bouden avan ou tjwé kochon an
• Kochon pa ka kaka la i ka dômi
• Sé grès kochon ki ka tjuit kochon
• Tout kochon ni sanmdi yo
• Ladévenn sè toujou pou kochon mèg
• Ni dé bagay ki pa ka izé sé platpié épi né kochon
• Fok pa gadé malpwopté kochon pou’w manjé kochon
• Pa gadé sa kochon ka manjé si ou lé manjé kochon

• Si ou pa krapo, pa tonbé adan ma
• Krapo di « sé manniyè asiz li ki fè tout jennfi  kontan’y »
• Lajan maléré, sé latjé krapolad

• Tout lapen ni gran zorey
• Zafè zanndoli pa zafè konpè lapen
• Avan ou té lapen, mwen té jaden

• Makak pa janmen twouvé yich li led
• Si pa té ni tig, makak té ké wa laforè
• Yo pa ka montré makak fè lagrimas
• Sé pa makak ou ké aprann monté piébwa
• Makak sav ki piébwa i ka monté
• A fôs makak karésé yich-li, i tjwé’y
• Makak di sé an koton fonmagé ki tjwé papa’y
• Sé sa makak wé ou fè i ka fè
• Jwé  épi makak mé pa pilé latjé’y
• Tout jé sé jé, kasé bwa an tjou makak pa jé
• Lanmizè fè makak manjé piman
• Lè difé pri en tjou makak, i ka monté lépini

• Mannikou pa ka rété la chien yé, pou i pa manjé’y

• Fanm enmen kankan, kon mouch enmen siwo
• Avan pian, mouch té ka viv
• Mouch pa ka antré an bouch fèmen
• koté ki ni siwo sè la mouch ka rété
• Ou pa ka trapé mouch épi vinèg

• Djep ka pitjé, mouchanmièl ka konsolé

• Mouton maré pa lé wè kouto
• Zafè kabrit pa zafé mouton
• Sé pa sa ki manjé mouton ki ka péyé frisi

• An sel dwèt pa sa pwan pis
• Mantjé pis, pran pinèz

• Fok ou alé bô dlo pou ou konnet langaj pwason
• Moun préféré balaou jôdi, plitô taza dimen
• Lanmori ki ta’w, méyè pasé kodenn lézot
• Gwopwason ka manjé piti
• Ou pôkô janbé lanmè, pas ou jouwé manman rétjen

• Ravet pa janmen asé fou pou alé douvan lapôt poulayé

• Sèpan  ka changé lapo, mé sé toujou sèpan

• Souri piti, mé kaka’y gwo
• Souri piti mé i ni kont dan’y
• Lè ou ni létajèt ou ka aplé souri

• Tig ka vini vié, zong-li ka rété filé

• Zanndoli pisé fos koko’y
• Zanndoli ki suiv rat ka mô néyé
• Si zanndoli té bon viann i pa té kay drivé asou bayè